Aj psychológ môže mať úzkosť a prekonávať hranice

18.06.2022

Pracujem ako psychológ už viac ako 15 rokov. A rada by som s vami všetkými zdielala moje najnovšie skúsenosti s prekračovaním vlastných hraníc. Priznám sa, že sama intenzívne pracujem na témach, ktoré pre mňa roky neboli dôležité. Myslela som, že ma už nič neprekvapí. A zrazu sa u mňa objavila nová skúsenosť a nová téma. Strach a úzkosť z potápania. 

Potápanie nikdy nebolo mojím snom. Rozhodla som sa absolvovať kurz spoločne s mojím priateľom, ktorý odo mňa dostal základný kurz ako vianocný darček. A ako správna partnerka som sa rozhodla ísť s ním. Nikdy som si však nemyslela, že sa u mňa objaví toľko strachu a úzkosti, akú som prežila pri mojom prvom vstupe do bazéna s výstrojom na chrbte. Pred týmto momentom som absolvovala niekoľko hodín teórie. Samozrejme, ako je už u mňa štandardom, moje priebežné testy vedomostí sa pohybovali v rozmedzí od 90 do 100% a tak som sa do vody skutočne tešila. 

Avšak pri mojom prvom vstupe do vody s výstrojom som pocítila, že nemám nad situáciou kontrolu. Rovnako som nemala kontrolu nad vlastným telom a zistila som, čo je to úzkostný atak. Stalo sa mi to prvý raz v živote vo veku 38 rokov. Ihneď sa objavili fyziologické prejavy strachu ako tras rúk, búšenie srdca, myšlienky na útek, odpor voči potápaniu, nenávisť k partnerovi, kvôli ktorému som sa vo vode v tom momente ocitla, nedôvera vo výstroj, neschopnosť dýchať, strach zo smrti ... to všetko a množstvo iných myšlienok mi išlo hlavou a nevedela som tieto myšlienky ovládať a ani zastaviť. Po mojej prvej praktickej hodine potápania, ktorú som v bazéne viac menej iba prestála, som prišla do auta a nevedela som zastaviť plač. Po príchode domov som si obula tenisky a o polnoci som išla behať po uliciach nočnej Bratislavy. Prežívala som obrovské fyzické napätie a pri behu som celú dobu ďakovala za to, že môžem slobodne dýchať. Nikdy som nemala takú obrovskú radosť a neprežívala som tak veľkú vďaku za to, že môžem slobodne a bez obmedzení dýchať. 

Napriek tomu, že som už viac na potápačský kurz nechcela prísť, nevzdala som to. Niekoľko dní som sa venovala stabilizačným cvičeniam. Zamerala som sa na seba a na čistenie myšlienok a telesného strachu. Nevzdala som sa. 

Prežila som a pochopila som, ako dôležité je naučiť sa ovládať emócie. Využila som všetky moje vlastné psychologické rady, ktoré dávam klientom a rovnako rady môjho terapeuta. 

Kurz potápania som sa rozhodla dokončiť na Malte s individuálnou podporou lokálnych trénerov potápania. Strach a rešpekt je vo mne dodnes. Uvedomujem si, ako silne prežívam pocit, že musím byť závislá, resp. musím dôverovať vybaveniu a ľuďom okolo mňa pri tejto rekreačnej aktivite. 

A čo bolo pre mňa najťažšie?

Naučiť sa dôverovať. Nielen vybaveniu a ľuďom. Ale rovnako sebe samej, vlastným schopnostiam a najmä uvedomiť si všetky moje naučené vzorce správania z minulosti. Nebolo to jednoduché. A rozhodne tento proces učenia u mňa ešte nie je ukončený. Avšak žiadna zmena v živote nie je ľahká. A opät som mala možnosť na vlastnej koži si pripomenúť, ako krehká môže byť niekedy naša emočná a psychická stabilita a zároveň ako silná môže byť naša vôľa, motivácia a pokora. 

Aké rady chcem s vami zdieľať?

Uvedomte si, ze bojovať s vlastným strachom môže vyvolať ešte masívnejšiu reakciu odporu. Vlastné vzorce správania môžu spôsobiť rozsiahle poškodenie vzťahov s vašimi blízkymi. V strachu hľadajte vnútorné a vonkajšie zdroje, pripomeňte si vlastný potenciál a snažte sa chápat reakcie v kontexte osobnej histórie. Snažte sa teda pochopiť, prečo reagujete ako reagujete a čo môže túto reakciu sposobovať. O svojich emóciách a prežívaní komunikujte s odborníkom a/alebo vašimi blízkymi osobami. Izolácia a vyhýbanie sa ľuďom nie je riesením.

Autor: Ivana Čergeťová @radipsychologicka#i #am #really #padi #open #water #diver #thanksgiving